Oslavy narodenín historika Prof.Dr. Milana Stanislava Ďuricu, SDB

Prof. Dr. Milan Stanislav Ďurica sa narodil v roku 1925 v Krivanoch. 13. augusta 2016 sa dožil krásneho veku 91 rokov. K oslavám narodenín pánovi profesorovi prišlo zablahoželať mnoho významných ľudí vrátane rodu-verných Slovákov. Slovenský historik, univerzitný profesor teológie a historických vied, publicista a prekladateľ žil až do roku 1998 v Taliansku. Štrnásť rokov pôsobil na Pápežskej saleziánskej univerzite v Turíne-Ríme, 35 rokov na historickej Univerzite v Padove a 12 rokov pôsobil na Slovensku, na Univerzite Komenského v Bratislave. Ako odborník na históriu Slovenska sa profesor Ďurica venuje predovšetkým moderným slovenským dejinám, hlavne obdobiu prvej Slovenskej republiky. Štúdium absolvoval na viacerých európskych univerzitách: v Turíne, Ženeve, Louvaine. Postgraduálne štúdium absolvoval vo Viedni, Padove, Bonne a Kolíne. V roku 1956 napísal dizertačnú prácu z teológie, v ktorej sa venoval turínskemu plátnu Dr. R. W. Hynek a jeho výskum turínského plátna. Habilitáciu doktora politických vied získal v roku 1961 v Padove. Jeho doktorská téza, ktorá neskôr vyšla aj v knižnom prevedení, niesla názov Slovensko a jeho vzťahy s Treťou Ríšou. Od Mníchovskej dohody do vypuknutia II. svetovej vojny (podľa uverejnených a nepublikovaných nemeckých diplomatických dokumentov), v taliančine La Slovacchia e le sue relazioni con il Terzo Reich. Dagli accordi di Monaco all'inizio della seconda guerra mondiale (secondo i documenti diplomatici tedeschi editi e inediti). Od roku 1956 pôsobil Milan Ďurica ako profesor teológie na Saleziánskej vysokej škole teologickej v Abano Terme. V roku1963 sa stal asistentom profesora a od roku 1967 bol profesorom politických a ústavných dejín východoeurópskych krajín. Určité obdobie prednášal slovenský jazyk na univerzite v Padove, kde pôsobil až do odchodu na dôchodok v roku 1997. Zaslúžil sa tiež o vznik ročenky Inštitútu slovenskej filológie pri Univerzite v Padove Il Mondo Slavo. V roku 1969 založil a viedol vedeckú sériu Collana di studi sulľ Europa Orientale delľ Università di Padova (spolu 34 zväzkov). Na Slovensku pôsobil v Ústredí slovenského katolíckeho študentstva (ÚSKŠ) a bol spoluzakladateľom a generálnym tajomníkom Ústredia slovenských katolíckych intelektuálov (ÚSKI). V roku 1991 ho minister kultúry vymenoval za prvého riaditeľa Slovenského historického ústavu v Ríme (SÚR), zaslúžil sa o jeho založenie a uznanie vo Vatikáne. Pôsobil tiež ako redaktor jeho ročenky Slovak Studies. V roku 1990 bol profesor Milan S. Ďurica Predsedníctvom Slovenskej národnej rady vymenovaný za zahraničného experta Komisie historikov na vypracovanie odborných štúdií k dejinám Slovenska 20. storočia. V Slovenskej republike sa etabloval krátko po historických zmenách hneď na začiatku deväťdesiatych rokov 20. storočia, keď sa okolo Prof. Milana S. Ďuricu združila pracovná skupina historikov, ktorí boli presvedčení, že v slovenskej historiografii chýba nielen slobodný prístup k historickému štúdiu, ale najmä výklad zistených skutočností, ktorý by nebol podmieňovaný vládami a oficálnymi vedeckými inštitúciami. Od roku 1993 pôsobil ako profesor Cirkevných dejín na Cyrilo-metodskej bohosloveckej fakulte UK v Bratislave. V tom istom roku založil Ústav dejín kresťanstva na Slovensku v Bratislave, ktorý doposiaľ vedie. V roku 1997 sa stal členom Vedeckej rady Ústavu pre vzťahy štátu a cirkví Ministerstva kultúry SR, v roku 2002 členom Akademického senátu Rímskokatolíckej bohosloveckej fakulty Univerzity Komenského a v roku 2006 členom vedeckého kolégia Historického ústavu Katolíckej univerzity v Ružomberku. Profesor Milan Ďurica bol ako teológ vymenovaný pápežom Jánom XXIII. za poradcu svojej Prípravnej komisie 2. Vatikánskeho koncilu. Bol spoluautorom viacerých encyklopédií vo svete. Spolupracoval na šiestich talianskych, nemeckých a latinských encyklopedických dielach. Bibliografia jeho prác predstavuje 1700 publikácií vydaných v ôsmich jazykoch. Je výborným znalcom západných archívov a knižníc, venuje sa prekladu do slovenčiny a taliančiny.Za jeho vedeckú a kultúrnu činnosť ho najvyšším občianskym vyznamenaním Veľkého dôstojníka Radu za zásluhy Talianskej republiky ocenil aj prezident Talianska. Rímska Accademia Teatina per le Scienze ho poctila titulom čestného akademika. Profesor Milan Stanislav Ďurica bol členom mnohých medzinárodných vedeckých asociácií, s ktorými doposiaľ spolupracuje.